Opuncia má históriu rovnako bohatú, ako sú vzdialené jej korene. Bola domestikovaná v Mexiku, preplávala oceány, pretvorila stredomorskú krajinu a dala vzniknúť tradíciám na viacerých kontinentoch. Toto je cesta tohto výnimočného kaktusu.

Orol sediaci na nopále sa objavuje v znakoch nezávislého Mexika od roku 1821, no samotný symbol siaha až k legende o založení Tenochtitlanu, ktoré sa tradične datuje do roku 1325.

Mexické korene: nopál, posvätná rastlina Aztékov

Kolískou opuncie (Opuntia ficus-indica) je Mexiko, kde sa pestovala dávno pred príchodom Španielov. Aztékovia rastlinu nazývali „nopalli“, odkiaľ pochádza slovo „nopál“. Podľa legendy boh Huitzilopochtli prikázal Mexikom založiť mesto tam, kde uvidia orla sediaceho na nopále a požierajúceho hada. Toto znamenie vraj určilo miesto Tenochtitlanu, na ktorom dnes stojí mesto Mexiko.

Táto symbolika pretrváva dodnes: orol na nopále je v strede mexickej vlajky aj štátneho znaku a pripomína odvekú väzbu medzi mexickým ľudom a touto rastlinou.

Veľká plavba: z Ameriky do Európy (15. – 16. storočie)

Po prvej plavbe Krištofa Kolumba sa rastlina dostala na Pyrenejský polostrov, koncom 15. alebo začiatkom 16. storočia. Jej odolnosť a schopnosť dariť sa na chudobných a suchých pôdach uľahčili jej šírenie.

V nasledujúcich storočiach sa rozšírila po celom Stredomorí (Španielsko, Taliansko, Sicília, severná Afrika), a to natoľko, že ju mnohí európski botanici dlho považovali za pôvodný druh.

Košenila: skrytý poklad kaktusu

Košenila (Dactylopius coccus), drobný hmyz žijúci na článkoch nopálu, produkuje kyselinu karmínovú, žiarivo červené farbivo. Po španielskom dobytí sa toto farbivo stalo jedným z hlavných vývozných artiklov Nového Španielska, hneď po zlate a striebre.

Dopyt po karmíne podporil vysádzanie opuncií až na Kanárskych ostrovoch, na Sicílii a v severnej Afrike. S nástupom syntetických farbív od roku 1856 tento obchod upadol. Dnes sa karmín opäť teší záujmu ako farbivo prírodného pôvodu, a to aj v kozmetike.

Severná Afrika a Stredomorie: trvalé zdomácnenie

V severnej Afrike, najmä v Maroku, Tunisku a Alžírsku, opuncia zdomácnela tak dobre, že sa zabúda na jej americký pôvod. Darí sa jej v polosuchom podnebí a na kamenistých pôdach. V Maroku sa osadené plochy rozrástli z približne 50 000 hektárov v roku 1998 na viac ako 150 000 hektárov v roku 2017, no od roku 2014 ich ťažko postihuje invázna košenila (Dactylopius opuntiae).

Opuncia je súčasťou každodenného života v severnej Afrike: jej plody v lete sýtia rodiny, články slúžia ako krmivo pre dobytok a predaj čerstvých plodov aj oleja zo semien prináša príjem. Vysádzaná ako živý plot pomáha aj obmedzovať eróziu pôdy.

Nešťastná invázia: kaktusy Opuntia v Austrálii

Kým opuncia obohatila stredomorskú krajinu, iné druhy rodu Opuntia napáchali inde vážne škody. Do Austrálie ich priviezli v koloniálnych časoch a pre nedostatok prirodzených nepriateľov a v priaznivom podnebí sa tam premnožili.

Okolo roku 1925 zaberali tieto kaktusy (najmä Opuntia stricta a Opuntia inermis, nie pestovaná opuncia figová) približne 25 miliónov hektárov v Queenslande a Novom Južnom Walese. Inváziu sa podarilo zvládnuť až vďaka vypusteniu motýľa z Argentíny, Cactoblastis cactorum, od roku 1926; jeho húsenice požierajú články kaktusu. Do roku 1933 sa podarilo vyčistiť väčšinu zamorených pozemkov.

Čestné miesto na Sicílii a v Stredomorí

Na Sicílii našla opuncia ideálne podnebie. Volá sa tu „fico d'India“ a patrí k miestnej gastronómii a tradíciám: plody sa jedia čerstvé alebo sa z nich pripravuje granita, zmrzlina a likéry, a viaceré dediny jej každý rok venujú slávnosť.

Od potraviny na prežitie k prírodnej kozmetike

Dnes, po viac ako 500 rokoch putovania, už opuncia nie je len potravinou na prežitie. Jej plody sú obľúbené na celom svete a olej z jej semien, dlho používaný len miestne, sa stal vyhľadávanou zložkou prírodnej kozmetiky.

Objavte náš čistý olej

Atlas Pure: 100% čistý olej lisovaný za studena zo semien opuncie marockým ženským družstvom s certifikáciami Bio Ecocert, Cosmos a Fair for Life.

Objavte naše produkty

Zdroje: Griffith M. P. (2004), „The origins of an important cactus crop, Opuntia ficus-indica (Cactaceae): new molecular evidence“, American Journal of Botany 91(11), 1915-1921; Queensland Government (DAF), „The prickly pear story“; National Museum of Australia, „Prickly pear eradication“; Scientific Reports (2023), „Isolation, identification and pathogenicity of local entomopathogenic bacteria as biological control agents against the wild cochineal Dactylopius opuntiae on cactus pear in Morocco“.